Život Prešova
online
online
Primáši prichádzali v minulosti na sklonku roka o svoje husle
02.01.2011 Celý región
Vranov nad Topľou 1. januára (TASR) - Prvý deň nového roka sa niesol v minulosti na území Zemplína v duchu viacerých ľudových tradícií.Ľudia si vzájomne odovzdávali prajné vinše a dodržiavali niekoľko zaužívaných zásad. Verili, že si tak zabezpečia prosperujúce gazdovstvo či zdravie a súdržnosť rodiny.
\"Prvý deň nového roka mal zvláštnu moc, vzťahovali sa naň rôzne zákazy niektorých činností, ktorých nedodržanie malo nepriaznivo ovplyvniť chod domácnosti či hospodárstva, \" uviedol pre TASR Štefan Kocák z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou.
Podľa jeho slov bolo zvykom, že si jednotlivé domácnosti v prvý deň roka nič nepožičiavali, aby sa počas nasledujúceho obdobia držalo gazdovstvo pohromade a aby nič nevyšlo navnivoč. Do domu vstúpil na Nový rok vždy ako prvý muž a príbytok musel byť uprataný a čistý.
\"Aj v tento deň, podobne ako i na Vianoce, chodili po domoch vinšovníci. Vinše boli zamerané prevažne na prosperitu hospodárstva, ale objavovali sa v nich aj želania šťastia, zdravia pokoja a lásky v rodine, \" vysvetlil Kocák.
Dodal, že na Nový rok konzumovali dedinčania bravčové mäso symbolizujúce bohatstvo a blahobyt. Súčasťou novoročného jedálnička bol aj koláč, ktorí nazývali Zemplínčania kračun. Domáci z neho ochutnali už na Vianoce, avšak od Štedrého dňa sa nejedol. Podľa Kocáka ho vtedy gazdovia vyložili na nosný trám domu - mešternú hredu - a zložili až na Nový rok.
V prvý deň roka však ľudia nekonzumovali hydinu. Obávali sa, že im uletí alebo \"odtečie\" šťastie z domu. Na Nový rok vstával ako prvý muž. Z potoka priniesol čerstvú vodu, v ktorej sa rodina neskôr poumývala. Členovia domácnosti si následne obliekli čisté šaty a odišli do kostola na novoročnú omšu.
Podľa Kocákových slov sa v minulosti volilo na Zemplíne v prvý deň nového roka aj obecné zastupiteľstvo. \"Obecná rada najímala a volila obecného sluhu; hospodárske spoločnosti si volili hájnikov, chotárnych a nočných strážnikov. Cirkevná rada volila zvonára, kostolníka i hrobára, \" doplnil Kocák s tým, že niektoré funkcie zastávali dedinčania od jedného do troch rokov, iné podľa záujmu aj doživotne.
Začiatkom 20. storočia usporadúvali mládenci podľa Kocáka tanečné zábavy na Zemplíne až počas sviatku Troch kráľov. Neskôr ich organizovali na Nový rok. Muzikantov si zvykli zabezpečiť tradičným spôsobom. Primášovi zobrali do zálohy pred sklonkom roka husle, čím sa uistili, že hudobníci naozaj prídu a novoročný bál skutočne odohrajú, uzavrel Kocák.
\"Prvý deň nového roka mal zvláštnu moc, vzťahovali sa naň rôzne zákazy niektorých činností, ktorých nedodržanie malo nepriaznivo ovplyvniť chod domácnosti či hospodárstva, \" uviedol pre TASR Štefan Kocák z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou.
Podľa jeho slov bolo zvykom, že si jednotlivé domácnosti v prvý deň roka nič nepožičiavali, aby sa počas nasledujúceho obdobia držalo gazdovstvo pohromade a aby nič nevyšlo navnivoč. Do domu vstúpil na Nový rok vždy ako prvý muž a príbytok musel byť uprataný a čistý.
\"Aj v tento deň, podobne ako i na Vianoce, chodili po domoch vinšovníci. Vinše boli zamerané prevažne na prosperitu hospodárstva, ale objavovali sa v nich aj želania šťastia, zdravia pokoja a lásky v rodine, \" vysvetlil Kocák.
Dodal, že na Nový rok konzumovali dedinčania bravčové mäso symbolizujúce bohatstvo a blahobyt. Súčasťou novoročného jedálnička bol aj koláč, ktorí nazývali Zemplínčania kračun. Domáci z neho ochutnali už na Vianoce, avšak od Štedrého dňa sa nejedol. Podľa Kocáka ho vtedy gazdovia vyložili na nosný trám domu - mešternú hredu - a zložili až na Nový rok.
V prvý deň roka však ľudia nekonzumovali hydinu. Obávali sa, že im uletí alebo \"odtečie\" šťastie z domu. Na Nový rok vstával ako prvý muž. Z potoka priniesol čerstvú vodu, v ktorej sa rodina neskôr poumývala. Členovia domácnosti si následne obliekli čisté šaty a odišli do kostola na novoročnú omšu.
Podľa Kocákových slov sa v minulosti volilo na Zemplíne v prvý deň nového roka aj obecné zastupiteľstvo. \"Obecná rada najímala a volila obecného sluhu; hospodárske spoločnosti si volili hájnikov, chotárnych a nočných strážnikov. Cirkevná rada volila zvonára, kostolníka i hrobára, \" doplnil Kocák s tým, že niektoré funkcie zastávali dedinčania od jedného do troch rokov, iné podľa záujmu aj doživotne.
Začiatkom 20. storočia usporadúvali mládenci podľa Kocáka tanečné zábavy na Zemplíne až počas sviatku Troch kráľov. Neskôr ich organizovali na Nový rok. Muzikantov si zvykli zabezpečiť tradičným spôsobom. Primášovi zobrali do zálohy pred sklonkom roka husle, čím sa uistili, že hudobníci naozaj prídu a novoročný bál skutočne odohrajú, uzavrel Kocák.
0
www.ZIVOTPO.sk
